Mozartova Così fan tutte opäť v Metropolitnej opere

New York, jeseň 2026

Metropolitná opera v New Yorku uviedla na jeseň 2026 obnovenú inscenáciu Mozartovej opery Così fan tutte (Také sú všetky), jednej z najrafinovanejších a psychologicky najprenikavejších komických opier skladateľovej tvorby. Dielo na libreto Lorenza Da Ponteho, ktoré malo premiéru vo Viedni v roku 1790, spája pôvabnú hudobnú invenciu s iróniou a prekvapivo moderným pohľadom na ľudské city, vernosť a nestálosť lásky.

Režisér Phelim McDermott prenáša príbeh z pôvodného neapolského prostredia do pestrofarebného sveta zábavného parku inšpirovaného newyorským Coney Islandom päťdesiatych rokov 20. storočia. Kolotoče, atrakcie a atmosféra prímorskej promenády vytvárajú hravé javiskové prostredie, v ktorom sa romantické ideály stretávajú s ľudskou márnivosťou, žiarlivosťou a túžbou po dobrodružstve.

Príbeh dvoch mladých párov sa začína zdanlivo nevinnou stávkou, ktorá má preveriť vernosť zamilovaných žien. Pod vedením cynického Dona Alfonsa a za pomoci dôvtipnej Despiny sa milenci podrobujú skúške, v ktorej prevleky, zvádzanie a zámeny identít postupne odhaľujú krehkosť ich citových istôt. Mozartova hudba pritom prekračuje hranice ľahkej komédie: pod brilantnými ansámblami, virtuóznymi áriami a elegantnou melodikou sa skrýva jemná analýza túžby, pochybností a rozporuplnej ľudskej povahy.

V obnovenom naštudovaní účinkujú sopranistka Federica Lombardi ako Fiordiligi, mezzosopranistka Samantha Hankey ako Dorabella, tenorista Duke Kim ako Ferrando a barytonista Andrey Zhilikhovsky ako Guglielmo. Postavu Despiny stvárňuje sopranistka Ana María Martínez a Dona Alfonsa basbarytonista Gerald Finley. Hudobné naštudovanie vedie dirigent Nimrod David Pfeffer.

Obnovená inscenácia Così fan tutte tak ponúka spojenie Mozartovej nadčasovej hudby, situačnej komiky a vizuálne nápaditej réžie. Za veselou hrou so zámenami a milostnými intrigami zostáva otázka, ktorá nestráca aktuálnosť ani po viac než dvoch storočiach: nakoľko skutočne poznáme človeka, ktorého milujeme — a nakoľko môžeme dôverovať vlastným citom?

Javiskové  kulisy obnovenej inscenácie Mozartovej opery Così fan tutte v Metropolitnej opere v New Yorku sa vyznačujú predovšetkým mimoriadnou vizuálnou prepracovanosťou, farebnou teatrálnosťou,pohybovou variabilitou a dôsledne budovanou atmosférou lunaparku na Coney Island v 50.rokoch 20. storočia. Scénografiu vytvoril TomPye, réžiu pripravil Phelim McDermott a svetelný dizajn navrhla Paule Constable.

Základom výpravy je svet prímorského zábavného parku, v ktorom sa miešajú nostalgické obrazy amerického leta, atmosféra starých varietných predstavení a estetika cirkusových atrakcií. Nie je to realistická napodobenina obyčajnej ulice ani historický interiér šľachtického domu. Je to zámerne štylizovaný divadelný svet, v ktorom je všetko trochu väčšie, farebnejšie, extravagantnejšiea tajomnejšie než v každodennom živote.

Práve tento výtvarný princíp je pre inscenáciu podstatný: za veselým, takmer rozprávkovým povrchom sa skrýva prostredie, v ktorom sa ľudia prezliekajú, predstierajú, zvádzajú a navzájom klamú.

Kolotoče a lunaparkové atrakcie

Kolotoč, ruské koleso, šálkové atrakcie a ďalšie prvky tradičnéhoj armoku vytvárajú pocit neustáleho pohybu. Ich význam nie je iba dekoratívny: symbolizujú citový kolotoč, na ktorom sa postavy ocitajú, keď sa ich pôvodná istota mení na žiarlivosť,pokušenie a zmätok.

Hotelové priestory apohyblivé steny

Výprava pracuje aj s hotelovým prostredím, ktoré zdôrazňuje dočasnosť pobytu a atmosféru dovolenky. Otočné stenové panely umožňujú rýchlo meniť pohľad na interiér a exteriér a vytvárať viacero podobných miestností.Takéto riešenie podporuje situačnú komiku: postavy môžu vchádzať a vychádzať, skrývať sa, sledovať ostatných a nechtiac sa ocitať v nesprávnom čase na nesprávnom mieste.

Cirkusové a varietné atrakcie

Svet kulís dopĺňajú vystupujúci artisti, akrobatické a varietné čísla a prvky pripomínajúce staré kočovné predstavenia. Vizuálny ruch rozširuje javiskový svet za hranice samotného príbehu a mení ho na veľkolepú divadelnú podívanú.Zároveň vytvára paralelu medzi umením ilúzie a klamstvom, ktoré je základom deja opery

Svetlo, farby a premeny nálady

Výrazná farebnosť a svetelné kontrasty podčiarkujú prechodod bezstarostnej zábavy k situáciám plným neistoty. Na prvý pohľad pôsobí svet lunaparku príťažlivo a hravo, no jeho zákutia môžu vyvolávať aj pocit tajomstva a znepokojenia. Práve kontrast medzi vonkajším leskom a skrytou psychologickou hrou patrí k charakteristickým črtám tejto koncepcie

V čom spočíva mimoriadna prepracovanosť kulís?

Scénografiu nemožno vnímať ako statické pozadie,pred ktorým speváci iba odspievajú svoje party. Je koncipovaná ako aktívna súčasť dramatického diania.

Scénografická koncepcia obnovenej inscenácie Mozartovej opery Così fan tutte v Metropolitnej opere vyniká mimoriadnou mierou výtvarnej prepracovanosti a funkčným prepojením vizuálnej zložky s dramatickou štruktúrou diela.

Hodnotenia popredných kritikov (napr. z New York Classical Review) či recenzií od Anthonyho Tommasiniho) sa zhodujú na nasledujúcich bodoch:

Prílišný ruch na javisku: Kritici opätovne vyčítajú produkcii, že je vizuálne preplnená, frenetická a neustále niečím rozptyľuje.

Oslabenie emócií: Jarmočný koncept s cirkusovými artistami, hltačmi ohňa či skutočným veľhadom podľa recenzií tlmí hlbší psychologický a temnejší podtext Mozartovho diela.

Vizuálny šarm: Pre časť publika a kritiky naopak táto estetika funguje ako nápaditý, farebný a mimoriadne zábavný zážitok, ktorý uľahčuje uveriteľnosť rýchlych zámen postáv.

Sopranistka Federica Lombardi (Fiordiligi) a mezzosopranistka Samantha Hankey sa stali jednoznačnými hviezdami inscenácie. Kritici vyzdvihujú najmä áriu „Per pietà“ v podaní Lombardi, ktorú spieva vysoko nad pódiom v balóne

Obnovená inscenácia Mozartovej opery Così fan tutte (Také sú všetky) definitivne patri medzi úspešné tituly aktuálnej sezóny.

Elena Fedorková